Zdroje a príčiny prírodných porúch

Mimoriadnou udalosťou je závažná, časovo obtiažne predvídateľná a priestorovo ohraničená udalosť, ktorý vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činnosti, ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky, či životné prostredie.

Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária alebo katastrofa, pričom:

Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu  uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku  nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

Katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a k ich  následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

• atmosférická,
• geologická,
• antropogénna (spôsobená človekom).

Základnými živelnými pohromami sú:

• Povodne a záplavy,
• Suchá,
• prietrže mračien a krupobitia,
• požiare,
• víchrice,
• zosuvy a erózie pôdy,
• sopky,
• snehové kalamity a lavíny,
• rozsiahle námrazy,
• zemetrasenia.

Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo pôsobenia negatívnych následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, prípadne životné prostredie, počas ktorého sú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík, ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstraňovanie následkov mimoriadnej udalosti. Je to teda obdobie narušenia dosiahnutej úrovne bezpečnosti a stability daného subjektu alebo systému.

Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:

záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia,

evakuácia,

núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo

použitie vojenských záchranných útvarov alebo iných zložiek ozbrojených síl.

Katastrofy sa vyznačujú 2 hlavnými charakteristikami :

Trvajú relatívne krátky čas a vyskytujú sa ojedinelo. Ich zopakovanie tým istým, spôsobom na tom istom mieste je nepravdepodobné.

Vznik katastrofy  sa nedá predvídať, vždy je prekvapujúca a preto sú aj pokusy o jej odvrátenie vo všeobecnosti neúspešné.

Z hľadiska územného rozsahu katastrôf, tieto možno rozdeliť na tri hlavné skupiny:

• katastrofy globálne,
• katastrofy teritoriálne,
• katastrofy lokálne.

Teritoriálne katastrofy biocenózy označujú také katastrofy, pri ktorých došlo k vážnemu postihnutiu (vymretiu) jedného alebo viacerých druhov organizmov na určitom teritóriu.

Lokálne katastrofy biocenózy označujú také, pri ktorých došlo k vážnemu postihnutiu (vymretiu) obvykle jedného druhu (skupiny) organizmov v určitej lokalite.

Prírodné katastrofy s účinkom na biocenózu možno rozdeliť následovne :

Katastrofy v dôsledku :

• zmien abiotických zložiek životného prostredia (dlhotrvajúce, ako doba ľadová),
• biologických zmien.

Katastrofy v dôsledku náhleho uvoľnenia prírodných síl.

Charakteristika územia postihnutého živelnou pohromou

Podľa početnosti informácií zdelovacích prostriedkov sa dá vyvodzovať, že počet živelných pohrôm, ako sú predovšetkým povodne, sucha, zemetrasenia, sopečné výbuchy, zosuvy pôdy a lavíny v ostatných rokoch narastá a to nie len zvyšovaním frekvencie ich výskytu, ale i zväčšovaním strát na životoch a majetku.

Nárast škôd je podľa analýzy spôsobený predovšetkým zvýšením koncentrácie ľudskej populácie a stavbami v rizikových oblastiach, zvýšením citlivosti modernej spoločnosti voči katastrofám a postupnému zhoršovaniu životného prostredia.

Územie postihnuté účinkami  živelnej pohromy je vo všeobecnosti charakterizované nasledovnými znakmi:

• postihnutím veľkého počtu osôb, ktoré sú bez prístrešia a základných životných potrieb, sú šokované, zranené alebo usmrtené,
• zničenm a poškodením budov, priemyselných objektov, mostov, narušením dopravy, zničením kultúrnych pamiatok a chránených prírodných útvarov, vysoké materiálne straty na majetku a straty na životoch obyvateľstva nachádzajúceho sa na postihnutom území,
• miestnymi a plošnými závalmi ulíc, poškodením pozemných komunikácii, rozsiahle poškodenia dopravnej infraštruktúry ako napr. ciest, mostov, tunelov a tým znemožnenie príchodu pomocou bežných dopravných a záchranných prostriedkov,
• zatopením objektov a zaplavením rozsiahlych území
• poškodením rozvodných sietí a ich zariadení,
• vznikom požiarov,
• postihnutím veľkého počtu zvierat, zničením a narušením porastov, lesov a pôdy,
• zhoršením hygienických podmienok, vznikom a šírením infekčných ochorení a hroziacich epidémií,
• celkovým narušením života, životného prostredia a obmedzením výroby,
• rádioaktívne alebo chemické zamorenie osôb, ovzdušia, terénu, budov, potravín, vody,
• narušením spoločenských vzťahov,
• možné rozšírenie škodlivých a nebezpečných látok na postihnutom území, a tým požiadavka na špeciálne opatrenia pri záchranných a lokalizačných prácach na postihnutom území,
• pri dlhodobom pôsobení negatívnych faktorov a nedostupnej pomoci je pravdepodobný vznik epidémií z uhynutých tiel zvierat a osôb.

Zdroj: Riešenie krízových situácií 1 – prírodných

           prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD.