Rozdelenie odpadov, odpadové hospodárstvo

Odpadom je hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

Odpady sa členia na kategórie:

a)   nebezpečné odpady, označené písmenom N,

b)  ostatné odpady, označené písmenom O.

Nebezpečné odpady sú také odpady, ktoré majú jednu alebo viac nebezpečných vlastností.

Ostatné odpady sú také odpady, ktorý svojim zložením a vplyvom na životné prostredie sú blízke prírodným materiálom.

Odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a nakladanie s odpadmi v súlade s týmto zákonom.

Komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobného charakteru vznikajúce pri činnosti právnických osôb alebo fyzických osôb - podnikateľov, ako aj odpady vznikajúce pri činnosti obce pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú v správe obce, a pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov.

Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Za skládku odpadov sa považuje aj miesto, na ktorom pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby (interná skládka), ako aj miesto, ktoré sa trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov. Za skládku odpadov sa nepovažuje zariadenie, kde sa ukladajú odpady za účelom ich prípravy pred ich ďalšou prepravou na miesto, kde budú upravené, zhodnotené alebo zneškodnené, ak čas ich uloženia pred ich zhodnotením alebo upravením nepresahuje spravidla tri roky, alebo pred ich zneškodnením nepresahuje jeden rok.

KLASIFIKÁCIA SKLÁDOK PODĽA VÝSTAVBY

Skládky sa podľa tried vylúhovateľnosti odpadu povoleného ukladať na skládke zaraďujú do troch stavebných tried a osobitne určených skládok. Do štyroch tried vylúhovateľnosti pôvodca odpadu zaraduje odpady podľa kvality výluhu, pričom pre každú triedu vylúhovateľnosti sú uvedené hraničné hodnoty koncentrácií látok Od stavebných tried skládok závisí návrh tesniaceho a drenážneho systému skládky.

Skládka 1. stavebnej triedy

Na skládku 1. stavebnej triedy je možné ukladať odpad maximálne I. triedy vylúhovateľnosti a z ktorého sa netvoria skládkové plyny. Skládka si nevyžaduje žiadnu tesniacu bariéru,

podložie skládky sa musí odhumusovať a vybaviť drenážou. Do skládky môže vsakovať podzemná aj povrchová voda.

Skládka 2. stavebnej triedy

je možné ukladať odpad maximálne II. triedy vylúhovateľnosti. Skládka si vyžaduje minimálne jednu tesniacu bariéru, a to buď prirodzenú alebo umelo vytvorenú. Ak podložie nespĺňa jednu z uvedených požiadaviek je potrebné vybudovať tesniacu bariéru umelú, ktorá musí spínať požiadavky na prirodzenú tesniacu bariéru. Skládka tejto stavebnej triedy musí mať vnútornú drenáž na zhromažďovanie a odvádzanie priesakových vôd zo skládky do zbernej nádrže a do skládky nesmie vsakovať podzemná ani povrchová voda.

Skládka 3. stavebnej triedy

je možné ukladať odpad maximálne III. triedy vylúhovateľnosti. Skládka si vyžaduje jednu až dve tesniace bariéry, a to buď prirodzené alebo umelo vytvorené. Do skládky nesmie vsakovať podzemná ani povrchová voda a skládka tejto stavebnej triedy musí mať tiež vnútornú drenáž na zhromažďovanie a odvádzanie priesakových vôd zo skládky do zbernej nádrže.

Osobitne určená skládka

Ak kvalita výluhu prekračuje hraničné hodnoty III. triedy vylúhovateľnosti je potrebné odpady s takouto kvalitou výluhu upraviť tak, aby kvalita výluhov spínala požiadavky pre III. triedu vylúhovateľnosti. Ak ani po úprave odpad nespĺňa požiadavky III triedy vylúhovateľnosti, musí sa uložiť na osobitne určenú skládku, ktorá je s ohľadom na charakter uloženého odpadu navrhnutá individuálne a taktiež musí mať vnútornú drenáž na zhromažďovanie a odvádzanie priesakových vôd zo skládky do zbernej nádrže. Do skládky nesmie vsakovať ani podzemná ani povrchová voda.

Metódy zneškodňovania odpadov.

D1- uloženie do zeme alebo na povrchu zeme; D2- úprava pôdnymi procesmi; D3- hĺbková injektáž; D4- ukladanie do povrchový nádrží; D5- špeciálne vybudované skládky odpadov; D6- vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov; D7- vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno; D8- biologická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zmesi alebo zlúčeniny, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 – D12; D9- fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 – D12; D10- spaľovanie na pevnine; D11- spaľovanie na mori; D12- trvalé uloženie; D13- zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorej z činností D1 – D12; D14- uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z činností D1 – D12; D15- skladovanie pred použitím niektorej z činností D1 – D14 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku)

10 spôsobov zhodnocovania odpadov.

R1- využitie najmä ako palivo alebo na získanie energie iným spôsobom; R2- spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel; R3- recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá; R4- recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín; R5- recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov; R6- regenerácia kyselín a zásad; R7- spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia; R8- spätné získavanie komponentov z katalyzátorov; R9- prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie; R10- úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia; R11- využitie odpadov vzniknutých pri činnostiach R1-R10; výmena odpadov určených na spracovanie niektorou z činností R1-R11; R13- skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností R1-R12.

Rýchle zväčšovanie množstva odpadov je ovplyvnené troma faktormi:

-         zväčšením populácie,

-         zvyšovaním osobnej spotreby,

-         úrovňou technológie spoločenskej výroby.

Zhoršenie životného prostredia možno charakterizovať súčinom týchto troch faktorov:

§         Populácie, spotreby a technológie, čiže:

§         Množstvo odpadkov = populácia*produkcia/populácia*znečistenie/jednotka produkcie.

Spôsoby spracovania odpadov:

V zmysle tohto zákona sa za spracovanie odpadov považuje recyklácia, opätovné použitie alebo inými procesmi umožňujúcimi získavanie druhotných surovín, využitie ako zdroj energie.

·        zhodnotenie odpadov: využívanie fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov,

·        regenerácia odpadov: je proces pomocou ktorého sa z odpadových látok môžu vyrobiť pôvodné látky a to obnovením ich pôvodných vlastností,

·        zneškodnenie odpadov: je také spracovanie ktoré nepoškodzuje životné prostredie,

·        zber odpadov: zhromažďovanie, triedenie a zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy,

·        zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadu pred jeho ďalším spracovaním,

·        triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov a

·        skladovanie odpadov: je zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovania odpadov alebo zneškodňovania odpadov

Odstraňovanie tuhých odpadov

skladovaním voľne alebo organizovane v špeciálne upravených skladovacích lokalitách, kompostovaním a využívaním kompostu v poľnohospodárstve, biologickým rozkladom, spaľovaním organických podielov, pyrolýzov a využívaní pyrolýznych produktov, spracovaním odpadov ako sekundárnych surovín na nové výrobky, recyklizáciou odpadov do výroby, vývojom bezodpadových technológií.

Kompostovanie odpadov

Kompostovať možno odpady prírodných organických látok, ktoré sa vyskytujú v poľnohospodárstve, v potravinárskom priemysle, v komunálnych odpadoch, v lesných a celulózovo-papiernických odpadoch atď. Podľa potreby sa vyrába surový kompost, čerstvý kompost, zrelý kompost a špeciálne komposty. Kritérium pre jednotlivé komposty je obsah humusových látok a pomer uhlíka k kyslíku.

Pyrolýza odpadov

Pyrolýza je chemická deštrukcia organických látok teplom, pričom vznikajú pyrolýzne produkty, ktoré možno ďalej spracovať. Podľa druhu odpadu a typu zariadenia sa môže pyrolýza robiť pri normálnom tlaku, pri zvýšenom alebo vo vákuu a môže byť katalyzovaná, nízkotepelná a vysokotepelná.

Spracovanie hutníckeho odpadu

Kovový odpad je dôležitý pri priemyselnom spracovaní kovových rúd. Nahrádza surovú rudu a znižuje spotrebu palív a energie. Pri spracovaní kovového odpadu sa spotrebuje len 5 až 15 % palív a energie než pri výrobe kovov z rudných surovín. V súčasnosti sa oceľový odpad upravuje najmä mechanicky a termicky. Používa sa strúhanie, rezanie plameňom, plazmové rezanie, drvenie a paketovanie, resp. briketovanie. Veľká pozornosť sa venuje separácii a triedeniu, čím sa dosiahne vyšší stupeň čistoty.

 Zdroj: Riešenie krízových situácií 2 - environmentálnych

                   Ing. Mária Šimonová, PhD.