Príčiny vzniku povodní

Povodeň – je prechodné, výrazné stúpnutie hladiny vodného toku, pri ktorom hrozí vyliatie z koryta, alebo pri ktorom sa voda z koryta vylieva a môže spôsobiť škody.

Podstatou povodní je enormné množstvo vody, ktoré vodný tok nevládze transportovať, pri čom nie je podmienkou aby cez územie pretekala rieka.

Podmienkou vzniku povodní je nedostatočný odtok vody, ktorá sa náhle uvoľnila /napr. pri daždi topení .../.

Príčinou mnohých povodní bola skutočnosť, že  došlo k zataraseniu odtoku v dôsledku vzniku nánosov alebo ľadových bariér.

Povodne podľa príčiny delíme :

1. snehové – jarné povodne vyvolané topením snehu a dažďami

2. dažďové – letné alebo jesenné vyvolané výdatnými dažďami

3. ľadové – príčinou je ľad, menšia prietočnosť rieky a vzdúvajúca sa hladina

4. kombinácia

Klasifikácia povodní: 3 stupne povodňovej aktivity

1. stupeň – stav bdelosti

2. stupeň – stav pohotovosti

3. stupeň – stav ohrozenia

I. stupeň - stav bdelosti – nastáva pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej tendencii vody na vodnom toku. Na neohradzovaných vodných tokoch, ak hladina vody stúpa a blíži sa k brehovej  čiare. Pri očakávanom náhlom odmäku. Pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch je vyššia ako hladina vnútorných vôd .

II. stupeň - stav pohotovosti – ak voda v koryte vodného toku dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu. Na začiatku odmäku ak podľa predpovede možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných  tokov.

III. stupeň - stav ohrozenia - ak na ohradzovanom  vodnom toku stav  pohotovosti trvá 20 dní alebo ak začne premokať hrádza. Na neohradzovaných vodných tokoch, ak  voda vystúpi z koryta. Pri odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo  tvorby  ľadových zátarás. Pri prívalových vodách (spôsobených napr. extrémne výdatnými zrážkami alebo poruchou vodohospodárskeho diela).

Povodňové orgány : zabezpečujú ochranu pred povodňami. Tvorí ich : MP SR, MV SR, KÚ, OÚ, obce, ďalej je to Ústredná povodňová komisia, krajské povodňové komisie, okresné povodňové komisie a starostovia obcí.

ÚPK (ústredná povodňová komisia) – komisia sa vo svojej práci riadi zásadami uvedenými v Štatúte ústrednej povodňovej komisie. Komisia koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení ústredných orgánov a miestnych orgánov štátnej správy na ochranu pred povodňami a na tento účel vydáva riadiace a organizačné normy. Komisia usmerňuje činnosť operačných skupín príslušných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy vytvorených na ochranu pred povodňami.

KPK (krajská povodňová komisia) a OPK (obvodná povodňová komisia) – ustanovuje ju prednosta KÚ (prednosta ObÚ). Zriaďujú technické štáby ako svoje odborné a výkonné orgány.

Bezprostredne po vzniku III. stupňa povodňovej aktivity  povodňové komisie na všetkých stupňoch riadenia zabezpečujú sily a prostriedky na realizáciu záchranných prác a nevyhnutných opatrení na zabránenie alebo zmiernenie vzniku povodňových škôd. Úsilie záchranných zložiek je v prvom rade zamerané na záchranu obyvateľov a ich majetku v postihnutých oblastiach a na evakuáciu obyvateľov z ohrozovaných oblastí. Miestne povodňové orgány podľa naliehavosti poskytujú pomoc obyvateľom a zabezpečujú úlohy vo všeobecnom záujme. V prípadoch, keď obec nestačí na tieto úlohy vlastnými silami a prostriedkami, je poskytovaná pomoc prostredníctvom OPK. Koordináciu nasadzovania síl usmerňuje KPK

Ochrana pred povodňami je súbor  opatrení na predchádzanie a zamedzenie škôd na životoch, zdraví a majetku občanov a majetku  fyzických a právnických osôb pri povodniach. Príprava ochrany pred povodňami sa zahŕňa do povodňových  plánov.

Opatrenia na ochranu pred povodňami:

• povodňové plány ,
• povodňové prehliadky,
• predpovedná, hlásna a varovná povodňová služba,
• hliadková služba,
• zabezpečovacie práce,
• záchranné práce.

Zdroj: Riešenie krízových situácií 1 – prírodných

           prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD.